Aktuality a publikácie

Ústavný súd v Uznesení  sp.zn. III. ÚS 399/2015-16 zo dňa 18.8.2015 zdôraznil, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.

Nejednoznačná je tiež judikatúra, ktorá pri absencii súhlasu manžela s prevodom obchodného podielu vysloví jedným rozhodnutím neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu s odôvodnením, že na prevod obchodného podielu sa vyžaduje súhlas druhého manžela podľa § 145 ObčZ, lebo ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí (Najvyšší súd SR, Rozsudok sp. zn. 5 Obdo 11/2007 zo dňa 25.6.2008)a iným rozhodnutím žalobu o neplatnosť zmluvy zamietne s odôvodnením, že súhlas druhého manžela s prevodom nie je potrebný, keďže obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou a sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális.  (Najvyšší súd SR, Rozsudok sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009).  

Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí vo vzťahu k problematike bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obchodného podielu a tiež k posúdeniu potreby súhlasu druhého manžela k zmluve o prevode obchodného podielu zdôraznil, že  „V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Kubíčková, G. In Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. diel. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s prihliadnutím najmä na českú právnu úpravu (ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti) navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 829). Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič, M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná revue. 6-7/2007. s. 805 817), iní autori navrhovali v dôsledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi samému (napríklad Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin slovenskej advokácie. 3/2008, s. 6 8).

Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy...nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.“

Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí v súvislosti s uvedenou pluralitou názorov konštatoval nasledovné: „...ústavný súd neposudzoval, či je správny výklad, podľa ktorého je obchodný podiel ako predmet právnych vzťahov súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani to, v akom rozsahu môže jeden z manželov napádať námietkou relatívnej neplatnosti právne úkony druhého manžela, ktorý uskutočnil ako spoločník v obchodnej spoločnosti.“

V praxi je prevod obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, bežnou záležitosťou a z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR je v tejto súvislosti zrejmá previazanosť s novou legislatívnou úpravou „společného jmění manželů“. Naopak z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je dostatočne zrejmé, akým rozsahom práv a povinností disponuje za trvania manželstva manžel, ktorý nie je spoločníkom vo vzťahu k spoločnosti, resp. či je možné hovoriť o oddelení právneho postavenia manžela spoločníka od manžela, ktorý spoločníkom nie je, ako upravuje ust. § 143 ods.2 českého Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „staneli se jeden z manželů za trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebo členem družstva, nezakládá nabytí podílu, včetně akcií, ani nabytí členských práv a povinností členů družstva, účast druhého manžela na této společnosti nebo družstvu, s výjimkou bytových družstev“. /7

Podľa § 145 ObčZ, pokiaľ ide o spoločné veci, môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a ObčZ relatívne neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. /8 V prípade obchodného podielu pri posudzovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nejde ani o spoločnú vec ani o spoločný obchodný podiel (§ 114 ods.3 ObchZ). Na posúdenie, či sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas druhého manžela, sa musí vychádzať predovšetkým z aplikácie ustanovenia § 1 ods.2 ObchZ, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v § 1 ods.1 ObchZ spravujú ustanoveniami tohto zákona a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Pri posudzovaní potreby súhlasu druhého manžela na prevod obchodného podielu je potrebné vychádzať z §§ 114 a 115 ObchZ, ktorý problematiku prevodu obchodného podielu rieši komplexne.

V tejto súvislosti citujem z Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 1683/2013:

Záver

Na záver je možné konštatovať,  že platná právna úprava  v Slovenskej republike je v súvislosti s úpravou problematiky obchodného podielu (ako inej majetkovej hodnoty) a bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedostatočná a je potrebné ju legislatívne kodifikovať aj s ohľadom na potreby právnej praxe v nadväznosti na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že komisia zriadená na prípravu návrhu nového Občianskeho zákonníka doručila 16.9.2015 ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky prvú kompletnú pracovnú verziu návrhu Občianskeho zákonníka

Napriek uvedenému sa prikláňam k už v minulosti vysloveným názorom, že pri najbližšej novelizácii Občianskeho zákonníka by sa mali tieto otázky upraviť minimálne v rozsahu ako to urobili v Českej republike  pred vydaním nového kodifikovaného Občianskeho zákonníka./9

“Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanoveným štátnou mocou môže za určitých okolností vyvstať “právo na viac”, ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu … rozhodnutie súdu tak vypĺňa medzeru v zákone podľa meradiel praktického rozumu a podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti”. /10